Boli sme 2 týždne v Alpách, veľmi veľmi vysoko, 2000 - 3500 m nad morom. V hlave sa veci v takej výške úplne menia. Napríklad všetko zdanlivo dôležité čo sa deje v rodnom kraji sa dostáva do pozície anekdôt.

A začal padať sneh tu u nás, ak by vás zaujímalo čo sme urobili s tými listami, tak niekde sme pohrabali, niekde nechali, Tie pohrabané dali do kompostu. Dojedli sme posledné figy, ktoré vydržali na strome aj v mraze. Pozametali terasu a teraz čučíme spoza okien a pozeráme na tú krásu.

Jedného dňa, nepamätám si kedy to bolo, ani za akých okolností, mohla som mať tak 25, ku mne prišiel album, ktorý mi zmenil život. Neviem dokonca ani ako mi ho zmenil, ale už som nebola tá istá potom, čo som ho sto krát počula. A počula som ho potom ešte možno ďalších sto krát a na rovnakých miestach nastávali tie momenty, ktoré otrasú celým bytím a na chvíľu ma vymrštia do inej dimenzie.

Raz za čas sa niekto odváži a napíše nám, čo s ním hudba urobila. Sme veľmi vďační vždy, keď sa na koncerte nájde aspoň jeden človek ktorého hudba zasiahla tak, ako L.:

"Shina, Dano,

dovoľte mi napísať vám pár slov.

Hodinu pred vaším koncertom v Liptovskom Hrádku som zvažovala, či vôbec ísť. Nejako som sa necítila na to, ísť medzi ľudí.

Dosiaľ som na koncertoch prežívala „len“ také klasické radostné pocity z dobrej muziky. Nemyslela som si, že sa dá prežiť aj niečo viac.